Moon days = moja bilancovačka uplynulých dní. Raz za dva týždne sa zastavím z nastaveného tempa. Premýšľam nad svojou praxou, nad vašou praxou, nad vecami, ktoré sa dejú okolo mňa v roome či mimo neho. A tak hodnotím, spracúvam, uzatváram, púšťam a idem ďalej.

Dnes je spln a ja vám len chcem povedať, že ste pre mňa inšpirácia a motivácia. Je mega zdielať s vami tú vašu jogovú cestu a vidieť, že tie hodiny potu sa vyplatia. Často pozerám na vašu prax s obdivom ako ste už ďaleko. Ako boli na začiatku len pozdravy ťažké… A dnes je stojka na hlave jednou z tých ľahších pozícií a výzvy sú iné. Tie objavy v praxi, to že sa nemožné stáva možným, nás vracia pravidelne späť na podložky. Všetky tie prekonané pády a strachy sa oplatia. Tak sa tie naše jogové sny stávajú realitou.

A chcem vám len pripomenúť, že zlá prax neexistuje. Aj keď máte pocit, že občas stojíte dlhšie na jednom mieste, neriešte. Nič vám na podložke neutečie. Je v poriadku dať si kratšiu prax, je v poriadku nepridať žiadnu pozíciu na hodine, je úplne v poriadku pracovať na nejakej pozícii týždne, mesiace, roky. Všetky informácie prichádzajú vtedy, keď sme na ne ready. Najviac sa učíme vtedy, keď nám niečo nejde. Nie vtedy, keď nám ide všetko. Občas stačí zmeniť uhol pohľadu, nie svoju prax.

A viete čo je asi úplne najlepšie? Že tie najdôležitejšie veci sa dejú mimo našej podložky. To, čo sa učíme na nej si nesieme do bežného života. Toleranciu, trpezlivosť, disciplínu, rešpekt. To, že častejšie spomalíme a pomôžeme iným. Že sa častejšie zhlboka nadýchneme a vydýchneme pred tým, ako spustíme spŕšku zraňujúcich slov. Že prestávame prevracať oči a rezignovať, keď veci nejdú ako chceme. A viac konáme… s láskou k sebe a k druhým.

Practice… and all is coming.

M.